Od narodenia Caligulu uplynie v stredu 31. augusta 2010 rokov.
Gaius Caesar Germanicus prezývaný Caligula sa narodil 31. augusta roku
12 n. l. v talianskom meste Anzio. Pochádzal z juliovsko-claudiovskej
dynastie a bol synom Germanica - synovca a adoptívneho syna cisára
Tiberia, ktorý vládol v rokoch 14 – 37 n. l. a Agrippiny, vnučky cisára
Augusta. Pomenovanie Caligula (z latinčiny čižmička), dostal vďaka
miniatúrnej vojenskej uniforme a čižmám, ktoré nosil ako už ako dieťa
počas ťažení s otcom. Postupne prišiel o oboch rodičov aj dvoch starších
bratov. Podiel na ich smrti mal údajne vtedajší rímsky cisár Tiberius,
ktorý sa obával, že by ho niektorí z mužov mohol na tróne nahradiť.
Keďže Caligula a jeho sestry neboli považovaní za bezprostrednú hrozbu,
bolo im dovolené žiť.
Keď Caligula oslávil 19. rokov, cisár Tiberius si ho povolal k sebe na
ostrov Capri. Spoločne strávený čas na tomto mieste je však opradený
tajomstvom. Podľa niektorých historikov je rovnako možné, že Tiberius
chcel mať chlapca pod dohľadom, ako aj to, že ho pripravoval na
vládnutie. Na ostrove bol Caligula svedkom násilia, brutality aj
sexuálnych orgií. Z obavy o svoj život bol však nútený potlačiť svoj
hnev a prejaviť Tiberiovi úctu napriek tomu, že ho nenávidel. Nie je
tiež vylúčené, že keď cisár Tiberius v roku 37 vážne ochorel, jeho smrť
údajne urýchlil práve Caligula, ktorý ho udusil vankúšom a mohol sa tak
chopiť moci. Ako budúci nástupca vo svojom príhovore prejavil členom
rímskeho senátu úctu a pokoru, a tak ich presvedčil, že zveriť moc do
jeho rúk bude správnym rozhodnutím.
Na začiatku panovania sa 24-ročný Caligula javil ako dobrý vládca.
Obľubu u ľudu si získal vďaka svojmu otcovi, vojenskému hrdinovi
Germanicovi, ktorý bol pre Rím príkladom mužnosti a cnosti. Caligula v
porovnaní so svojím predchodcom Tiberiom predstavoval vítanú zmenu.
Ukončil totiž procesy s vlastizradcami, prepustil politických väzňov,
poskytol očakávané prémie prétoriánskej garde, rozbehol množstvo
stavebných projektov (dal vybudovať akvadukty Aqua Claudia a Anio Novus)
a na zvýšenie popularity zasypal ulice Ríma mincami s vlastným
portrétom.
Približne po šiestich mesiacoch vládnutia, kedy ho podľa historických
zdrojov začali trápiť zdravotné problémy zapríčinené kolapsom,
epilepsiou alebo inými záchvatmi, sa však zmenil na krutého vládcu.
Trpel paranojou, zmenami nálady či zúrivosťou. V roku 38 bol na jeho
rozkaz odstránený prefekt prétoriánskej gardy Naevius Sutorius Macro,
ktorý mu pomohol dostať sa k moci a tiež Tiberius Gemellus – vnuk
bývalého cisára Tiberia. Caligula v priebehu vládnutia obnovil procesy s
vlastizradcami, ponižoval senát a dal zavraždiť najmä bohatých občanov,
ktorým skonfiškoval majetok. Taktiež likvidoval politických súperov,
vyhlásil sa za živého boha a nariadil postaviť most medzi svojím palácom
a Jupiterovým chrámom, aby sa mohol radiť s božstvom. Zvýšil dane, aby
zaplatil za svoje excesy a zhýralý životný štýl a často bol na vlastné
prianie svedkom mučenia a utrpenia odsúdených. So svojimi troma sestrami
sa údajne dopúšťal incestu a keď zomrela jeho najobľúbenejšia sestra
Drusilla, dal ju uctievať ako bohyňu.
Caligula túžil po vojenskej sláve, no uskutočnil nevýrazné až bizarné
vojenské akcie. Počas invázie do Británie v roku 40 n. l. sa jeho armáda
vzbúrila, a tak vojakom pri Lamanšskom prielive nariadil zbierať mušle,
ktoré mali symbolizovať vojnovú korisť.
Len po necelých štyroch rokoch vo funkcii sa Caligula 24. januára 41
n.l. stal obeťou vraždy. Zabil ho tribún prétoriánskej gardy Cassius
Chaerea spolu s ďalšími sprisahancami. Zavraždená bola aj Caligulova
manželka Caesonia spolu s ich dcérou. Novým cisárom Rímskej ríše sa po
smrti neslávne presláveného Caligulu stal Claudius, ktorý bol jedným z
členov cisárskej rodiny.